generálny biskup ECAV Miloš Klátik kázeň - 200. výročie posvätenia kostola v Poprade-Veľkej

Sviatok svätej Trojice, 200.výročie posvätenia chrámu Svätej Trojice,

500. výročie Reformácie,

30 rokov od ordinácie brata farára Jozefa Vereščaka,

Poprad – Veľká, 11. 6. 2017

Suspírium: (modlíme sa slovami Martina Rázusa):

Radostný deň svitol, Bože Trojjediný,

keď ľud spomína na veliké činy

Tvojej večnej lásky, nesmiernej milosti,

čím sa nám znať dávaš v svojej velebnosti.

Ty si Otcom sveta – ó, buď i nám Otcom

Ty si Spasiteľom – ó, buď i nám Vodcom.

Ty si Tešiteľom, Darcom viery, sily –

ach, i nás dnes obdar, Hospodine milý.

Daj nám znať, čo treba ku spaseniu duší

A dľa Tvojej pravdy pomôž žiť jak sluší.

Krídla Tvojej moci nech nás pozatienia...

A po časnej púti popraj oslávenia.  Amen

Ef 1, 3 – 14: Požehnaný Boh a Otec Pána nášho Ježiša Krista, ktorý nás v nebeských veciach požehnal v Ježišovi Kristovi všetkým duchovným požehnaním. Veď ešte pred stvorením sveta vyvolil si nás v Ňom, aby sme boli svätí a bez úhony pred Ním, keď nás z lásky podľa milostivej rady svojej svätej vôle predurčil byť Mu synmi skrze Ježiša Krista a zvelebovať slávu Jeho milosti, ktorou nás omilostil v Milovanom. V Ňom máme odpustenie hriechov podľa bohatstva Jeho milosti, v ktorej nás bohato zahrnul všetkou múdrosťou a rozumnosťou, zjaviac nám tajomstvo svojej blahovôle, ktorú si predsavzal v Ňom na uplatnenie plnosti časov: totiž v Kristovi ako Hlave zjednotiť v ňom, v ktorom sme sa stali dedičmi, predurčenými podľa predsavzatia Toho, ktorý koná všetko podľa rozhodnutia svojej vôle, aby sme boli na chválu Jeho slávy, my, ktorí sme už predtým skladali nádej v Kristovi. V Ňom aj vy, keď ste počuli slovo pravdy – evanjelium o svojej spáse – a uverili ste v Neho, boli ste spečatení zasľúbeným Duchom Svätým.

            Vážené predsedníctvo CZ, ..... bratia a sestry v Ježišovi Kristovi!

            Dnes vo sviatok Svätej Trojice si v tomto cirkevnom zbore našej cirkvi s radosťou a  vďačnosťou pripomínate udalosť, posvätenia chrámu Božieho, v ktorom sa nachádzame. Posviacka tohto chrámu Svätej Trojice bola vykonaná na Jána, 1817.

Trojjedinému Pánu Bohu patrí sláva, česť a vďaka, za tých posledných 200 rokov, ale aj za 474 rokov od vtedy, ako je prvý záznam o prvom ev. a. v. farárovi tohto cirkevného zboru: Urbanus de Szalok (1543 – 1551), senior. Obyvatelia Veľkej hromadne prestúpili  na evanjelickú vieru. Stalo sa tak

19. marca 1552  pod vplyvom farára Juraja Filkera (Stepahnyho). Bolo to vlastne len pár rokov od vzniku reformačného hnutia, ktorého 500. výročie si s vďakou  Pánu Bohu v tomto roku pripomíname, nielen v našej cirkvi na Slovensku, ale v celom svete.

 Aj  vašich predkov Pán Boh viedol, ochraňoval požehnával, dával silu a odvahu viery, ktorú počas storočí vštepovali aj svojim potomkom.

Požehnával aj stavbu tohto krásneho chrámu Božieho po tom, ako víchrica, vo Veľkej poškodila starý drevený kostol z roku 1760 a začala sa práca na tomto chráme Božom v záhrade Martina Stompfa.

 Verím, že mnohí z Vás, históriu svojho cirkevného zboru ovládate a viete, že nebola jednoduchá, hneď po viacerých stránkach. Za týmito  veľmi stručnými historickými údajmi sa totiž skrývajú roky skúšok viery, ale aj roky vernosti Pánovi Ježišovi Kristovi a  evanjelickej cirkvi a. v.

Slávu, česť a vďaku vzdávame Trojjedinému Pánu Bohu aj dnes, na  sviatok Svätej Trojice. Sviatok, ktorý nám uzatvára slávnostnú polovicu cirkevného roka. Sviatok, kedy si s vďakou a s bázňou pripomíname Božie dielo stvorenia, vykúpenia a posvätenia.  My kresťania veríme v Boha Otca, v Boha Syna a v Boha Ducha Svätého, teda veríme v Trojjediného Pána Boha.

Hneď prvý článok Augsburského vierovyznania hovorí:  Jednomyseľne učíme a veríme ... že len jedna Božská bytosť, ktorá sa menuje a opravdu je Boh;  avšak v tejže jednej Božskej bytosti sú tri osoby, rovnakej moci a rovnako večné: Boh Otec, Boh Syn, Boh Duch Svätý; všetky tri tvoria jednu Božskú bytosť, večnú nerozdielnu, bez konca, nesmiernej moci, múdrosti a dobroty; jeden Stvoriteľ a udržiavateľ všetkých viditeľných i neviditeľných vecí. Pod slovom osoba nerozumie sa čiastka, ani vlastnosť inej bytosti, ale sa rozumie, čo je samo o sebe, ako aj Otcovia užívali toto slovo pri takýchto otázkach...

Filip Melanchthon (v Loci communes) napísal, že Svätá Trojica je mystérium – tajomstvo. Božie tajomstvá majú byť predmetom  viery a úcty a nie  špekulácií.

Pán Boh je Ten, ktorý nás požehnáva. Apoštol Pavel to vyjadril slovami: Požehnaný Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista. Božia Otcovská láska ešte pred stvorením sveta rozhodla, že si nás vyvolil aby sme boli svätí a bez úhony pred Ním, to znamená, aby sme  boli v Jeho blízkosti, v Jeho spoločenstve. Apoštol zdôrazňuje, že si nás Pán Boh vyvolil, že sa slobodne a zvrchovane rozhodol pre nás. Každý, kto toto vyvolenie vo viere s vďakou prijme, stáva sa Božím dieťaťom. Nielen Božím stvorením.

Pán Boh nielen niektorých, ale všetkých nás predurčil ku spáse. Všetci sme Jeho vyvolení.

Toto vyvolenie sa stalo viditeľným naplno vtedy, keď na tento svet prišiel Boh Syn – Ježiš Kristus.  Zmyslom a cieľom stvorenia je spoločenstvo človeka s Bohom. Preto sa môžeme upevňovať a potešovať vo viere, že neexistuje taká moc, ktorá by nás mohla oddeliť od lásky Božej.

Vo sviatosti Krstu svätého Pán Boh aj nás, každého osobne prijal za svoje deti, za dedičov kráľovstva Božieho. Preto má sviatosť Krstu sv. veľký význam pre naše spasenie. Je však potrebné, aby sme dary Božej milosti, ktoré nám Pán Boh v Krste sv. daroval, prijali vierou a aj sa usilovali žiť ako Božie deti.  Radujme sa  a buďme Pánu Bohu vďační, že nie sme dielom náhody, že nie sme hračkou v rukách neznámeho osudu, na ktorý sa dnešní ľudia často odvolávajú. Veď čo alebo kto je osud?! My kresťania sme Boží vyvolení, patríme k Božiemu ľudu, sme Božie deti. Nie sme vydaní napospas diablovi, ani našim hriechom.

Je to preto,  lebo v Ňom (v Ježišovi Kristovi )  máme vykúpenie, skrze Jeho krv odpustenie hriechov, podľa bohatstva Jeho milosti. Vykúpenie z otroctva hriechov a s tým spojené odpustenie hriechov je v obeti Pána Ježiša Krista. Na Kristovom kríži je uzavretý pokoj, mier medzi Bohom a človekom. Preto aj dnes vnímame kríž nášho Pána, ako miesto našej záchrany, ako najsvätejší oltár. Bez Ježiša Krista poníženého, ukrižovaného, ale aj vzkrieseného  by sme boli všetci stratení. Nemohli by sme mať nádej večného života, pretože sme všetci hriešni.  Odpustenie a milosť prijímame v daroch sviatosti Večere Pánovej. Preto každý, kto nimi pohŕda, škodí sám sebe, sám seba okráda o to najvzácnejšie, čo môže na tomto svete dostať.

Na kríži nášho Pána bol uzavretý  pokoj medzi  Pánom Bohom a ľuďmi, ale aj medzi ľuďmi navzájom. Preto Pavel napísal: Boh si predsavzal zjednotiť v Ňom (teda v Kristovi) všetko, čo je na nebi, aj čo je na zemi.

V konkrétnej praxi by to znamenalo pokoj a lásku. Ale, ako ďaleko sme veľakrát od tohto stavu - napr. v našich rodinách, cirkvi i v celej spoločnosti?  Pán Boh nám to v Ježišovi Kristovi ponúka a umožňuje. My dary Jeho lásky aj prijímame, ale často žijeme tak, akoby sme nevedeli, čo s týmito darmi robiť, ako s nimi naložiť. Ešte stále je pre nás ťažké aspoň z časti naplniť Ježišovo prikázanie lásky, aby sme sa aj my tak milovali, ako nás On miloval a miluje. (J 13, 34n). Podľa toho poznajú všetci, že ste moji učeníci, keď sa budete vzájomne milovať.

Dr. M. Luther napísal v Malom katechizme vysvetlenie tretieho článku Viery všeobecnej kresťanskej: Verím, že ja z vlastného rozumu ani zo svojej sily nemôžem v Ježiša Krista, svojho Pána veriť a k Nemu prísť, ale že ma Duch svätý evanjeliom povolal, svojimi darmi osvietil, v pravej viere posvätil a zachoval; ako aj celé kresťanstvo na zemi v pravej viere zhromažďuje, osvecuje,

posväcuje a v Ježišovi Kristovi pravou jedinou vierou zachováva ... Je to Boh Duch Svätý, ktorý pôsobí na naše srdce a myseľ tak, že vierou prijímame Ježiša Krista ako nášho Spasiteľa. Duch Svätý pôsobí mocne cez evanjelium a vo sviatostiach a tak výrazne mení človeka v pozitívnom slova zmysle. Dielo Pána Boha, ako nášho Posvätiteľa je našou nádejou. Pán Boh nás nielen stvoril, nielen nás prijíma ku sebe, ale On tvorí, nanovo obnovuje našu bytosť.

Preto v dnešný sviatok Svätej Trojice prejdime od špekulácií o Trojjedinom  Bohu k oslave diela Trojjediného Pána Boha.

Trojjediný Boh pôsobí na nás, či o tom vieme alebo nie. Pre človeka je však veľmi dôležité, aby o tom vedel a aby to aj celou svojou bytosťou vnímal a prežil. Ak od špekulácií o Trojjedinom Pánu Bohu prejdeme ku viere a  vnímaniu a prijímaniu pôsobenia Pána Boha vo svojom živote, nestratíme tým nič zo svojej slobody. Naopak práve toto bude pre nás cesta ku skutočnej slobode, dôstojnosti, k plnému ľudskému bytiu. 

Takúto cestu prajem aj Vám, bratia a sestry. A spolu s Vami prosím Trojjediného Pána Boha, aby ste práve po takejto ceste kráčali nielen Vy a my všetci, ale aj naši potomkovia, nasledujúce generácie, pretože, blahoslavený je národ, ktorému Hospodin je Bohom.  Požehnaný Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás v nebeských veciach požehnal v Kristovi Ježišovi všetkým duchovným požehnaním.

V tomto chráme Božom Svätej Trojice sa už 200 rokov  zvestuje slovo Božie a prisluhujú sviatosti. To má aj priamu súvislosť so službou bratov farárov tohto cirkevného zboru, nielen počas 200 rokov. Dnes len spomeniem že tohto roku uplynie 30 rokov, ako bol ordinovaný váš terajší brat farár Mgr. Jozef Vereščak, ktorý v tomto cirkevnom zbore požehnane pôsobí 24 rokov (od 15. 6. 1993). Za jeho službu mu vyslovujem úprimné poďakovanie i prianie, aby ho Trojjediný Pán Boh aj naďalej viedol, ochraňoval a požehnával v tomto cirkevnom zbore, v jeho službe i v jeho rodine. A vám všetkým, bratia a sestry, prajem nech všetko, čo sa v tomto chráme Božom i v cirkevnom zbore bude konať, poslúži k oslave Trojjediného Pána Boha, k duchovnému a mravnému vzdelaniu ľudí a predovšetkým k ich spaseniu. Milosť Pána Ježiša Krista a láska Božia a účastenstvo Ducha Svätého so všetkými vami!

Amen.