Konfirmácia 2017
J 15,16: „Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som vyvolil vás.“
2K 13, 11: „Nakoniec, (bratia): žite v radosti, napravujte svoje nedostatky, povzbudzujte sa, buďte jednomyseľní, pokojní, a Boh lásky a pokoja bude s vami.“
Milí bratia a milé sestry, priatelia, rodičia, krstní rodičia, príbuzní, milí konfirmandi, tak sa nám to dnes už končí. Tie dva šk. roky konfirmačnej prípravy, obdobie učenia, čas vážnych i humorných okamihov, chvíle napätia i uvoľnenia. To všetko dnes končí. Iste, nie je to beznádejný koniec. Mnoho nového na vás čaká, mnoho nového sa pred vami otvára. Ale predsa len niečo končí – s konfirmačnou prípravou a dnešnou konfirmačnou slávnosťou končí kus vášho detstva, obdobia nevinnosti. Začína doba, kedy sa vám vaše drobné i väčšie prehrešky budú čím ďalej menej odpúšťať a čím ďalej viac za nich ponesiete zodpovednosť. To je daň za dospievanie a dospelosť – čím ďalej menej sa nám odpúšťajú naše previnenia. Čím ďalej menej ich i naši blízky prejdú s úsmevom a mávnutím ruky, čím ďalej menej nám budú prechádzať naše hriechy i pred Bohom, keď čím ďalej viac dospievame a zrejeme.
Nie náhodou práve počas konfirmačnej slávnosti po prvýkrát pristupujeme ku Spovedi. Je to závažný signál, že nám bude potrebné vyznávať sa zo svojich vín a prijímať odpustenie čím ďalej tým viac. Čím viac sa človek stáva dospelým, tým viac sa potrebuje spovedať, pretože končí vek jeho nevinnosti.
Dnes končí nielen konfirmačná príprava, ale i vek vašej detskej nevinnosti. Ale nemusíte byť smutní, nemusíte strácať hlavu. Naopak, dôverujte Bohu, s ktorým dnes obnovujete svoj vzťah, potvrdením svojho krstu, krstnej zmluvy. O tom je viera – že i na tých nových a neznámych životných cestách, kde za nás už nie všetko budú žehliť a prikrývať naši blízky, že i na nich budeme môcť obstáť, s pomocou Božou, vďaka Pánovi Ježišovi Kristovi, ktorý berie naše viny na seba tam, kde ich na seba už nikto iný nechce brať , alebo vziať nemôže.
A tak ani to nie je náhoda, že práve dnes budete po prvýkrát pristupovať i k Večeri Pánovej, k účasti na Ježišovej obeti za vás. Čím viac sme dospelejší, tým viac je pre náš život dôležitejšie a podstatnejšie odpustenie a zmierenie, prijímanie zlomeného tela a preliatej krvi nášho Pána ako prostriedky spomenutého zmierenia a odpustenia. Keď apoštol Pavel kedysi vyučoval viere svojich priateľov v Korinte, viedol ich tiež touto cestou - od detinskej viery ku kresťanskej dospelosti, viedol ich tak, aby si uvedomili čo všetko v ich živote s prijatím viery v Krista končí a čo všetko začína. Končí sladká nevedomosť, neznalosť, nezáväznosť, nevinnosť, začína horké precitanie svedomia, poznávanie svojej hriešnosti ale tiež čím ďalej viac pribúda zažitie milosti Božej, zažitie malých i veľkých radostí nad Božou dobrotou. Komu bolo viac odpustené, ten viac miluje. A na konci tohto vyučovania, kaď sa s nimi lúči, odovzdá im ešte 5 dôležitých rád pre ďalšie dospievanie, pre rast v kresťanskej dospelosti. Práve tých 5 apoštolových rád by som vám chcel nakoniec našej konfirmačnej prípravy tiež odovzdať a tlmočiť. Takže nakoniec:
1.Žijte v radosti. Deťom by nikto túto radu nedával. K deťom prirodzená radosť patrí akosi prirodzene, spontánne. Ale Pavel tu k radosti pozýva dospievajúcich i dospelých. Práve tých, ktorí stále viac poznávajú svet a čím viac svetu prichádzajú na kĺb tým viac im mrzne úsmev na perách. Žite v radosti, i keď veľa dôvodov k nej nebudete mať. Zdroj vašej radosti totiž nie je z tohto sveta. Skutočná radosť pochádza od Boha, to on vás môže naplniť skutočnou vnútornou radosťou, ktorá sa teší na budúce dni, s nádejou očakáva ďalšie kapitoly života. Žite v radosti, i keď sa vaša detská prirodzená radosť bude s dospievaním čím ďalej viac vytrácať.
2. Naprávajte svoje nedostatky. Možno to je ten kľúč, ktorý nám dáva nádej žiť budúce dni. Hriechov odpustenie, ako ste sa tomu naučili vo Vyznaní viery. Nedostatky, nedokonalosti, hriechy budú významnou súčasťou vášho dospievania. To už tak v živote nás pozemšťanov chodí. Ale čo zvykom byť nemusí, to môže byť náš odpor, vzdor proti všetkému čo nás zráža. Napravujte svoje nedostatky, nepoddajte sa zlému (sprotivte sa), s Božou pomocou bojujte dobrý boj viery.
3. Povzbudzujte sa. Tak znie ďalšia stručná rada apoštola Pavla pre všetkých dospievajúcich a rastúcich vo viere. Povzbudzujte sa. Keď Ježiš pri svojom odchode zasľúbil svojim učeníkom Ducha svätého, toho ducha novej motivácie, zmocnenia, tak ho práve pomenoval ako ducha Povzbudenia, útechy i napomenutia. Povzbudenie, alebo aktívne povzbudzovanie je tak Boží dar, dar Ducha svätého. A ako už z Biblie vieme, tak dielo Božieho ducha má svoje miesto zvlášť v cirkvi, v spoločenstve veriacich. Preto i dar povzbudenie ku statočnému životu, pravdepodobne nenájdete niekde v sebe, alebo na kurze zdravého sebavedomia, ale práve v cirkvi, v spoločenstve Božieho ľudu, tam kde Pán Ježiš zasľúbil zosielať svojho Ducha. To by mohol byť taký impulz, pozvanie k ďalšej účasti na službách Božích, na stretnutiach mládeže. Nebude to za body ako na pretekoch, ale bude to možnosť prichádzať si tu pre povzbudenie, pre nové sily k ďalším životným cestám a zápasom. Medzi kresťanov, do cirkvi nás vedie i štvrtá Pavlova rada dospievajúcim :
4. Buďte jednomyseľní. Majte spoločné zmýšľanie. To nie je nič samozrejmé, pretože vždy tu bude viac vecí, ktoré nás budú viac rozdeľovať než spájať. Každý z nás je originál. Skúste zladiť 10, 20, 100 rôznych myšlienkových svetov. V cirkvi sa o to i napriek tomu snažíme a učíme, a to už cez 2000 rokov. Tým podstatným spojujúcim prvkom už od počiatku bolo to, čo apoštol Pavel nazýval myseľ Kristova. Myseľ Kristovu máme! Tam, kde medzi kresťanmi hrozilo rozdelenie, tam Pavel odkazoval k Ježišovmu zmýšľaniu, ktoré môže byť a má byť tým spoločným menovateľom našich rôznych myšlienkových svetov. Ježišovo zmýšľanie to je to, čo spája kresťanov od nepamäti. Nesebecké zmýšľanie , obetavé zmýšľanie milosrdného samaritána, zmýšľanie láskavého Otca, ktorý prijíma márnotratného syna i potom čo ho sklamal a urobil mu hanbu. A tak by sme mohli pokračovať, mohli by sme si pripomínať ďalšie a ďalšie príbehy, podobenstvá evanjelií. Stále a stále sa potrebujeme vracať k myšlienkovému bohatstvu Ježišovho života aby sa stávalo i naším myslením, a tým i tým, čo nás bude spájať navzájom. Buďte jednomyseľní – Ježišovo zmýšľanie to môže byť tá naša jedna myseľ, ktorá nás naladí na spoločnú vlnovú dĺžku.
5. Buďte pokojní. I vy ste sa počas konfirmačnej prípravy zúčastňovali služieb Božích. A tak ste si možno všimli i prianie pokoja, ktorým niekedy končila kázeň. Ako to prianie znie ? A pokoj Boží, ktorý prevyšuje každý rozum, bude hájiť vaše srdcia i vaše mysle v Kristu Ježiši…(F 4,7). Byť pokojným, byť šíriteľom pokoja tak môže znamenať dať za pravdu tomuto prianiu pokoja a uvedomovať si, že Boží pokoj, zmierenie, je viac než rozum, než všetky výšiny ľudského myslenia, poznania a vedy. To čo nás dokáže chrániť, a čo raz môže zachrániť náš svet, pravdepodobne nebude náš rozum, naše schopnosti, trebars i duchovné poznanie, ale práve dar Božieho pokoja. On bude chrániť a strážiť vaše srdce i vaše myslenie v Kristu Ježiši. Boží pokoj vás raz môže i zachrániť.
Takže to som chcel povedať nakoniec myšlienkami, výzvami apoštola Pavla: žite v radosti, napravujte svoje nedostatky, povzbudzujte sa, buďte jednomyseľní, pokojní. Je takých päť rýchlych šípov, skupina piatich charakterných a odvážnych postojov pre vaše dospievanie a rast. Rozvíjajte túto päticu životných postojov a Boh lásky a pokoja bude s vami – tak to videl a tiež prežíval apoštol Pavel, jeden z prvých kresťanov, ktorý na túto päticu postojov v živote vsadil a neprerobil. Vaša konfirmačná slávnosť vás pozýva k podobnej životnej stávke. Amen.
Deutsch