Alimah fusion a divadlo Alchýmie Poprad
Uvádza
Príbeh Alžbety Uhorskej
Dňa 18.októbra 2015 o 16tej hodine v Evanjelickom kostole Poprad Veľká
Alžbeta bola dcérou uhorského kráľa Ondreja II. jeho manželky Gertrúdy, pochádzajúcej z Bavorska. V Bratislave prežila prvé štyri roky života. Z politických dôvodov bola už ako jednoročná zasnúbená s Durínskym grófom Ľudovítom IV., ktorý mal v čase zásnub osem rokov. Do štyroch rokov žila Alžbeta na rodičovskom kráľovskom uhorskom dvore, odkiaľ bola v 1211 prevezená do sídla svojho snúbenca na hrad Wartburg v Durínsku.
Po dovŕšení 14 rokov sa Alžbeta zosobášila s Ľudovítom IV. Z toho manželstva pochádzajú tri deti - syn Hermann, neskorší nástupca Ľudovíta IV.; Sofia, neskoršia brabantská kňažná a Gertrúda, ktorá sa stala rehoľníčkou a je dodnes uctievaná v rímsko – katolíckej cirkvi ako blahoslavená.
Alžbeta užívala síce kniežací majetok, no nie pre seba, ale pre chudobných a chorých, pretože jej život bol zreteľne poznačený ideálmi jej súčasníka František z Assisi. Grófovým príbuzným sa počínanie Alžbety nepáčilo. Po tom čo Ľudovít IV. v roku 1227 zahynul v južnom Taliansku počas križiackej výpravy, príbuzní jej manžela proti Alžbete tvrdo zakročili. Odňali jej deti, odmietli uznať jej dedičské nároky po manželovi a vyhnali ju z Wartburg.
Alžbety sa ujal jej posledný spovedník, kazateľ Konrád z Marburgu. Ten pre ňu vymohol časť majetku z jej dedičského podielu. Alžbeta sa ho vzdala v prospech nemocnice v Marburgu, kde až do svojej smrti v roku 1231 slúžila chorým. Konrád z Marburgu navrhol vymenovanie za svätú pápežovi. Štyri roky po jej smrti ju pápež Gregor IX. vyhlásil za svätú v rímsko - katolíckej cirkvi.
Deutsch