200 rokov posvätenia Evanjelického a. v. kostola Svätej Trojice vo Veľkej
PhDr. Zuzana Kollárová, PhD.
Pri poznávaní minulosti sa zrazu mení náš pohľad na budovy, na chodníky, na pamiatky, či na náhrobné kamene prikrývajúce nielen telá našich predkov, ale aj ich sny a nádeje na lepší život pre svojich blízkych, či pre ďalšie generácie.
Obyvatelia Veľkej hromadne prestúpili na evanjelické náboženstvo pod vplyvom v Európe a aj na Spiši rozšírenej reformácie 19. marca 1552. Jej zakladateľom bol nadšený prívrženec evanjelickej cirkvi a prvý evanjelický farár Juraj Filker, ktorý svojim entuziazmom presvedčil k tejto viere aj ostatných obyvateľov mesta. V tom čase do užívania evanjelickej cirkvi prešiel aj rímskokatolícky kostol. Po založení evanjelického cirkevného zboru sa kňazi i veriaci začali stretávať s mnohými ťažkosťami.
V roku 1674 začalo kruté obdobie protireformácie a prenasledovania evanjelických veriacich. Veľčania sa schádzali najskôr pod strechou vtedajšej drevenej radnice, neskôr iba v súkromných domoch a bez kňaza. Represívne opatrenia primkli k luteranizmu predovšetkým nemecké obyvateľstvo. 4. júna 1760 začali veľčianski evanjelici na základe povolenia poľského starostu Henricha Brühla, namiesto starej modlitebne, stavať drevený kostol. Do roku 1772 evanjelikom komplikovala duchovný život správa poľských, zväčša katolíckych panovníkov, ktorí mali Veľkú a ostatných 12 spišských miest v zálohu celých 360 rokov - od roku 1412 do roku 1772.
Zmiernenie protireformačného tlaku prinieslo vydanie Tolerančného patentu Jozefa II. v roku 1781 a náboženský Zákon č. 26 z roku 1791. Po víchriciach v roku 1814, ktoré poškodili drevený kostol, si počas pôsobenia farára Samuela Kleina evanjelici postavili nový murovaný kostol. Základný kameň kostola bol položený 14. apríla 1814. Farár Samuel Klein v kázní okrem iného povedal: „Tak tento kameň, ktorý sme tu pripravili, či položili na násyp, bude pre Boží dom, ktorý ostane pamätníkom na veľa storočí. My sme mu položili základný kameň a začne sa maša cirkevná stavba v mene Boha Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen.“
Stavba začala na jar 1815 a šťastne ju ukončili v roku 1817. Podarila sa nepochybne zásluhou miestneho farára Samuela Kleina, cirkevných inšpektorov Tobiasa Menersdorfera a Jána (Johanna) Krompechera, stavebných inšpektorov Martina Bartscha a Jána (Johanna) Forbergera a účtovníka stavby Jána (Johanna) Melczera. V pozdravných kázňach v novom kostole boli právom vyzdvihnutí aj všetci obyvatelia Veľkej na čele s obecným zastupiteľstvom. Náklady na výstavbu veľkolepého diela sa vyšplhali na 67 945,54 zlatých. Tieto boli pokryté príjmami zo zbierok a hotovosti cirkvi vo výške 62 281,54 zlatých. Rozdiel 5 664 zlatých bol uhradený z predaja zvyškov starého kostola počas nasledujúcich 8 rokov. 22. júna 1817 sa v novom kostole, uskutočnili prvé slávnostné Bohoslužby. Od tohto času sa naplno rozvíjal bohoslužobný život, čo bolo zaznamenané aj v evanjelickom školstve a v činnosti evanjelických spolkov. Po nástupe farára Dávida Emericiho bol kúpený nový, veľký a kvalitný organ, urobená rekonštrukcia podlahy, zrekonštruovaný interiér a obecná veža, v rokoch 1866 – 1869 bola postavená fara so školou na mieste starej fary. Dávid Emerici napísal aj Históriu ev. a. v. cirkvi vo Veľkej.
Po vzniku Československej republiky v roku 1918 a príchodom Slovákov zo susedných obcí do Veľkej, začala tu v roku 1920 pôsobiť Slobodná evanjelicko-luteránska synoda s kňazom Jánom Pelikánom, ktorý prišiel z USA. Synoda vo Veľkej sa líšila od evanjelickej a. v. cirkvi tým, že samostatne spravovala svoje záležitosti, bez akejkoľvek vyššej cirkevnej vrchnosti a tiež nezávisle od štátu. Nesmierne komplikovaná bola situácia medzi vojnami. 16. júna 1940 vznikla samostatná slovenská evanjelická a. v. cirkev a zároveň tu pôsobila aj nemecká ev. a. v. cirkev, ktorá zanikla de facto až v roku 1947.
Začiatkom 20. storočia sa do Veľkej začali sťahovať slovenskí evanjelici z okolitých obcí. 9. marca 1929 bola založená slovenská misijná stanica Evanjelickej a. v. cirkvi na Spiši so sídlom vo Veľkej. 16. júna 1940 bol založený Evanjelický a. v. slovenský cirkevný zbor vo Veľkej. Odvtedy sa začali písať dejiny terajšieho slovenského evanjelického cirkevného zboru vo Veľkej. Kým sa stabilizovali pomery, pôsobilo tu viacero kňazov a kaplánov. Podľa zákonov č. 217 a 218 z roku 1949 prevzal hospodársku kontrolu nad cirkvami štát až do roku 1989, čo nepriaznivo ovplyvnilo duchovný život. Až po nežnej revolúcii sa veriaci môžu slobodne hlásiť k svojmu vierovyznaniu a viesť k nemu aj svoje deti.
Život v evanjelickej cirkvi vo Veľkej bol sprevádzaný výnimočnými osobnosťami viacerých kňazov, napr. Krištofom Kleschom, Samuelom Kleinom, Davidom Emericzym, Tobiasom Fischlom, ale aj novšími – Jánom Somorom, Oskárom Černákom, ThDr. Júliusom Filom, Vincentom Blažkom a Jozefom Vereščakom. Tento bol do zboru slávnostne uvedený 11. júna 1995. Od tohto roku aj vďaka podpore miestnych evanjelikov sa zbor neustále rozrastá, každoročne sa tu uskutočňujú okrem bohoslužieb mnohé podujatia, manželia Vereščákovci sa venujú najmenším deťom a mládeži. Významné sú aj stavebné aktivity – oprava fasády kostola, vybudovanie kostolnej záhrady, úprava interiéru a pod.
200 rokov sa v tomto krásnom chráme schádzajú evanjelici, aby sa modlitbami priblížili Pánu Bohu. Tak ako povedal pri položení základného kameňa farár Samuel Klein, „Boží dom ostane pamätníkom na veľa storočí“.
Deutsch