Evanjelikom v Mlynici sa v roku 1793 podarilo slávnostne otvoriť svoj vlastný jednoduchý drevený kostol. Ten bol nahradený kamenným, postaveným v neoklasicistickom štýle, bez veže v roku 1830, ktorý má spoločné znaky s inými tolerančnými kostolmi postavenými v tom čase na Spiši. Škola bola postavená vedľa kostola a naproti kostolu, na druhej strane cesty bola postavená drevená zvonica. Pozemky a budovy boli na okraji dediny, hoci to bolo v roku 1830 už predpísané. Kostol a škola boli požiarom v roku 1863 poškodené a mohli byť neskôr prestavané, pričom cirkev musela požiadať znova o pôžičky. V roku 1886 evanjelická cirkev v Mlynici nadobudla nové zvony, ktoré boli odliate v meste Bochum.
Posledné väčšie stavebné práce cirkevného zboru bolo postavenie kamennej zvonice, ktorá bola odovzdaná do užívania podľa svojho určenia 8. Novembra 1925. Nahradila na tom istom mieste starú drevenú vežu a týči sa na najvyššom konci dediny ako symbol cirkevného zboru. Dlho prechovávané želanie, pristaviť ku kostolu vežu, sa nemohlo z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov realizovať. V roku 1930 evanjelický cirkevný zbor oslávil pamiatku 100. výročia vysvätenia terajšieho kostola veľkou slávnosťou a mnohými čestnými hosťami. Mala to byť posledná významná udalosť nemeckého evanjelického cirkevného zboru v Mlynici.
V roku 1946 boli všetky nemecké rodiny odsunuté z Mlynice. 34 obyvateľov prišlo o svoje životy v júni 1946 na ich ceste domov do vlasti v moravskom Přerove pri hromadnej vražde slovenskými vojakmi. (Na ich pamiatku bola 7. Novembra 2015 na miestnom cintoríne odhalená pamätná tabuľa s menami všetkých obetí.)
Pekný malý kostol so svojou novou zvonicou osirel, stal sa opusteným, pretože tí, čo zostali v dedine a obyvatelia z Vikartoviec a obcí so slovenským obyvateľstvom nachádzajúcim sa v Poľsku, boli všetci katolíci. V zmysle poverenia vtedajšieho generálneho biskupa č. 8192/g/1950 zo dňa 22. novembra 1950bol interiér opusteného kostola cirkevného zboru k dispozícii cirkevnému zboru v Sokolči/Turský Sokolec na Liptove/ Liptov St. Nikola/Liptovský Mikuláš. Keď v roku 1960 táto obec padla za obec pri výstavbe priehrady na Liptove, bolo prenesené zariadenie kostola na bezpečné miesto a do obce Gôtovany nachádzajúcej sa len niekoľko kilometrov od priehrady. Tri zvony vo zvonici mali byť v roku 1952 aj s hodinami tiež odvezené do novovzniknutého cirkevného zboru Sokolče. Keď prišiel deň „D“ kedy mali byť zvony a hodiny odvezené, vtedajší obyvatelia obce nedovolili zvony a hodiny odviezť. A dobre urobili. V roku 2005 zvony našli svoje prechodné prístrešie v susednej Veľkej, kde boli zreštaurované a na pamiatku na evanjelický cirkevný zbor v Mlynici vystavené v chrámovej lodi. V súčasnosti je teraz bývalý evanjelický cirkevný zbor v Mlynici pričlenený Veľkej ako diaspora.
Budovu kostola bez veriacich si po roku 1950 privlastnilo miestne družstvo (vtedy JRD) a niekoľko rokov po odsune slúžila ako zásobník a skladište pre obilie. Po páde železnej opony v roku 1997 bolo v kostole umiestnené múzeum starých áut. Bola upravená fasáda a aj vnútro kostola bolo vymaľované a podlaha bola upravená tak aby vyhovovala návštevníkom múzea a vystaveným exponátom. V roku 2009 preložili prevádzkovatelia tieto historické vozidlá do Kežmarku. Odvtedy je budova na okraji obce opustená a prázdna a je nefunkčná. Na fasáde kostola a zvonice opadala farba a omietka. Pri pohľade cez zaprášené okná kostola premohol človeka smútok. Je možno ešte zachrániť tento kedysi krásny evanjelický kostol v Mlynici? Ostáva tu ešte nádej, že v prekrásnom prostredí sa nachádzajúca Mlynice pod Vysokými Tatrami priláka aj obyvateľov, Slovákov evanjelického vierovyznania.
V evanjelickom kostole vo Veľkej uložené zvony už na to čakajú. Obyvateľstvo Mlynice veľmi rýchlo narastá. Koncom roku 2014 mala obec 490 obyvateľov, v roku 2001 to bolo ešte 358!
S touto odvážnou vierou končil pred niekoľkými týždňami článok uverejnený v Glaubensbote 30. septembra. Zakladal sa na rešeršiach z leta 2014, ktoré boli urobené v tejto obci. Len niekoľko dní po redakčnej uzávierke kolovali medzi v Nemecku žijúcimi Mlyničanmi senzačné správy. Zvonica bola už tohto roku 2015 napojená na elektrickú sieť, a namontované nové hodiny s podsvietením. Na všetkých štyroch stranách veže budú ukazovať obyvateľom dediny veľkými ciferníkmi a novými lesklými ručičkami presný čas. Starý hodinový stroj je zreštaurovaný a uložený v evanjelickom kostole v Poprade-Veľkej. Dokonca aj tri zvony z Veľkej sa vrátili domov a čakajú na mieste svojho pôvodného určenia na to, že budú skoro vybavené konopnými lanami, aby mohli zvoniť. Zvonica je medzitým obložená lešením, aby ju remeselníci na budúci rok na jar mohli na novo omietnuť a vymaľovať. Farárovi z Veľkej Mgr. Jozef Vereščakovi sa podarilo nájsť väčšiu časť zariadenia kostola, ktoré bolo počas desaťročí od ukončenia vojny umiestnené v Gôtovanoch. Od terajších vlastníkov dostal prísľub, že oltár, kazateľňa, krstiteľnica, dva obrazy, jeden predstavujúci Martina Luthera a druhý Filipa Melanchtona budú môcť už skoro nastúpiť cestu do svojho domovského kostola. Popri kostole a zvonici, patrí cirkevnému zboru aj fara. V súčasnosti je v nej umiestnená materská škôlka.
Tento prekvapujúci vývoj, ktorý by sa mohol označiť za zázrak, sa nestal len tak sám od seba. Za tým môžeme vidieť ľudí, ako Mgr. Jozefa Vereščaka, veľmi schopného a angažovaného farára z Veľkej pri Poprade, s Jurajom Albertom Puhallom vizionárom a sponzorom zakoreneným s Mlynicou, ako aj Júliusom Vachmanským, rozumným starostom nevyhýbajúcim sa problémom. A celkom určite aj ďalších Mlyničanov a bratov a sestry z Veľkej.
(príspevok v Karpatenpost – Evangelischer Glaubensbote, december 2015, Werner Laser – určité aktuálne skutočnosti doplnil Jozef Vereščak, evanjelický farár v Poprade-Veľkej )
Deutsch
